Renault Thalia ani omylom nemieri na zákazníkov s vyššími nárokmi na prestíž, variabilitu interiéru, prepravnú kapacitu osôb a materiálu a športovú jazdnú charakteristiku. Naopak. Thalia so slabším, ale pružným motorom, kufrom nie výnimočného objemu, základnou úrovňou pasívnej bezpečnosti a skôr funkčným ako krásnym interiérom oslovuje nie nepodstatný segment trhu. Veľmi pekne tak bojuje aj proti takým skúseným matadorom na trhu, ako sú napríklad Citroen C3, Hyundai Getz alebo Toyota Yaris.

Karoséria - len žiadne výstrelky, prosím

Thalia sa v priebehu svojho života menila predovšetkým tak, aby držala dizajnový krok s továrenskými súrodencami. Predovšetkým samozrejme so svojou "predlohou" Cliom. Dnes teda nevypadáva z renaultovskej rodiny vďaka dynamickej maske s pomerne veľkými otvormi vstupu chladiaceho vzduchu, peknou čírou optikou a výraznejším továrenským znakom zasadeným do masívneho nárazníka.

Bočný pohľad už tak výrazný nie je. Skôr sa oko pozastaví na "detsky" malých krytoch spätných zrkadiel a vyslovene "prilepenom" zadku. Zliatinové kolesá sú síce vzhľadovou výhodou, ale plech s plastovým krytom by sa sem hodil asi viac.

Zadná časť zaujme pozoruhodne vypuklým zadným oknom ale aj ostrou odtokovou hranou veka kufra. Sympaticky a hlavne "nie lacno" pôsobia veľmi pekne poskladané združené svetlá a príjemne masívny nárazník. Miesto pre poznávaciu značku je pekné, ale bude sa ľahko špiniť a zle umývať.

Interiér - priateľský a praktický

Vnútro Thalie je síce nenákladný "plastový festival", ale vďaka farebnému tónovaniu, jemnej textúre aj uspokojivým spojom nepôsobí zle. Veľmi pekne napríklad rozbíja šedé PVC nenápadná modrastá lišta naprieč celou palubnou doskou.

Dvere Thalie nie sú z najväčších, ale uhol otvárania je dostatočný, takže nastupovanie je celkom pohodlné. V neveľkom interiéri nie je zložité nájsť správne polohy voči volantu a pedálom. Sedadlá nie sú výškovo staviteľné a ponúkajú len minimálne bočné vedenie. Počas pokojnej jazdy nám ale chýbať ani veľmi nebude.

Pochvalu si zaslúži pekný moderný trojramenný volant s hrubým vencom a masívnym stredom. Prístrojová kaplnka za ním je nezvykle ostrejšie rezaná podľa oblúkov dvoch hlavných budíkov, ale výborne sa číta a ponúka len najdôležitejšie informácie. Jednoducho slúži a nerozptyľuje. Svetlý podklad prístrojov navyše pôsobí príjemne, pozitívne.

Stredová konzola, hoci veľmi jednoduchá, nevypadáva z roly pekného interiéru. Najlacnejšie verzie ponúkajú len prípravu na rádio. Okrem toho je k dispozícii správne ergonomicky a logicky umiestený spúšťač varovných svetiel. Riadenie klimatizácie používa na dolnom konci konzoly najosvedčenejší model ovládania. Radiaca páka s nie príliš dlhým chodom padne dobre do dlane a nevibruje.

Odkladacie priestory a priehradky sú v Thalii tiež k dispozícii: pred spolujazdcom uzavretý box a na doske praktické výlisy. Najpraktickejším sa zdá ten na vrchu uprostred, horšie sú na tom s ergonómiou priehradky vo dverách.
Cestujúci v druhom rade vedia, že necestujú VIP limuzínou, ale na kratšiu či strednú vzdialenosť sa zvezú dobre. Jediný nastaviteľný prvok je tu opierka hlavy.

Kufor síce proti obľúbeným hatchbackom nemôže bojovať, napriek tomu ponúka sympaticky vysoko otvárané veko. Prekážkou ostane nepríjemne vysoká nakladacia hrana. Trochu hlúpa je absencia rúčky na zatvorenie na vnútornej strane veka a obnažené pružiny. Kapacitu batožinového priestoru môžme mierne zväčšiť sklopením zadných operadiel, ale problematická skladnosť ostane.

Motor - kura melancholik

Bežný vodič je po prvých kilometroch otrávený. Pokiaľ to ale nie je "nafúkanec bažiaci výhradne po šesťlitrovom Bugatti", nájde kvality a dobrú využiteľnosť aj pri šestnásťventilovej zážihovej štvorvalcovej tisícdvestovke, ktorá prešla redakčným testom.

Zozačiatku sa totiž zdá, že pedál plynu má "len dve polohy" - zapnuté a vypnuté. "Benziňáčik" totiž nemá akýkoľvek sklon k silnejšej akcelerácii. Zato ale ponúka obdivuhodnú pružnosť. Plynulo, alebo skôr poriadne rozvážne plynulo zrýchľovať sa dá prakticky bez výnimky počas celého priebehu otáčok rovnako. Rýchlo preto Thalia s agregátom 1.2 16V odnaučí zbrklo podraďovať a naopak núti vodiča k plynulej jazde s maximálnym využitím zotrvačnosti vozidla.

Priemernú spotrebu deklaruje výrobca na úrovni šiestich litrov. Pokiaľ je Thalia využívaná na prímestské jazdenie bez unáhleného "šľapania podlahy medzi semaformi", dá sa dostať dokonca ešte o nejakú desatinku nižšie. Jazda po meste za necelých osem a mimo mesta za päť litrov sa tak zdajú byť reálnymi hodnotami. Jazda po diaľnici je pre spotrebu ale celkom tvrdý oriešok. Kto by od Thalie žiadal jej maximálku (170 km/hod), musí počítať najmenej s dvojnásobnou spotrebou, ako je priemerná.

Jazdné vlastnosti - jazdite piánko

Renault Thalia sa na nič nehrá, je to proste automobil pre neemotívneho nenáročného vodiča. Ak si predstavíme napríklad seniorskú dvojicu, sme tam. Podvozok je uspokojivo stabilný a komfortný len v podmienkach miernej, plynulej jazdy. Nízky výkon motora a minimálna akceleračná razancia nútia snaživého šoféra skôr k využívaniu zotrvačnosti vozidla a najnutnejšiemu pribrzďovaniu pred zákrutou. Ľahko sa potom prejavia sklony k nedotáčavosti.
Relatívne ľahká Thalia je citlivejšia na bočný vietor, čo sa nepríjemne prejavuje napríklad pri míňaní veľkých nákladných áut. Túto vlastnosť podčiarkuje hlavne pri jazde po diaľnici posilňovač riadenia, ktorý je naladený viac na mestský režim.

Dobré sú naopak brzdy, výhľad z auta a úplne úžasná je pružnosť motora a prevodov. Päťdesiatpäťkilowatový štvorvalec síce nemôže medzi semaformi príliš pretekať, zato bez problémov dokáže kĺzať mestom päťdesiatkov na piatom rýchlostnom stupni bez toho, aby sa hlasom či vibráciou vzpieral príliš nízkym otáčkam. Kto si na tento spôsob jazdy zvykne, bude odmenený priaznivo nízkou mestskou spotrebou.

Thalia je pekná, aj keď technicky nie príliš moderná. K dispozícii je len vo verzii sedan. To sú jej obmedzujúce momenty. Naopak pozitíva treba hľadať práve v priateľsky pôsobiacom interiéri, priaznivej spotrebe a prístupnej cene, ktorú navyše často podporujú rôzne zvýhodňujúce akcie. Kto nekladie dôraz na prestíž, schopnosť pojať čo najviac nákladu a nepotrebuje k osobnej spokojnosti dynamický štýl jazdy, ten by mal o Renaulte Thalia vážne uvažovať.